Páči sa Vám tento príspevok ?

Zdieľajte tento obsah so svojimi priateľmi

Počet návštev

Dnes6
Včera39
Tento týždeň202
Tento mesiac226
Všetky návštevy122373

 


Designed by:
SiteGround web hosting Joomla Templates



Modifications & repairs by:
   
Once
3. klinicko logopedické dni

      Vitajte v časti 3. klinicko-logopedických dní. V dohľadnej dobe sa budeme snažiť uverejniť všetky materiály, ktoré máme k dispozícii z tejto uskutočnenej udalosti. 

Pod týmto textom nájdete niekoľko útržkov z prezentácií. Ak by Vás niektorý z nich zaujal, kliknite na tlačidlo "čítajte viac" na konci útržku. Ak chcete zobraziť všetky prednášky, ktoré zazneli na 3. klinicko - logopedických dňoch, v hlavnom menu v kategórii 3. klin. logop. dni, kliknite na položku prezentácie.




Dodatočne zaradená prednáška - Štenclová Ľ. ( Bratislava )_ Terapia fixovanej zajakavosti - kazuisti
Piatok, 15 Apríl 2011 21:00

Mgr. Ľuba Štenclová

Terapia fixovanej zajakavosti – prípadová štúdia

Mgr. Ľuba Štenclová
Centrum pre dysfluencie SZU, Bratislava

Abstrakt

Prípadovou štúdiou terapie dieťaťa s fixovanou zajakavosťou sme sa snažili opísať a interpre-tovať priebeh a výsledky terapeutického procesu metódou fonograforytmiky ( FGR ) – integ-ratívny prístup.

Kľúčové slová:

fixovaná zajakavosť, poradenstvo pre rodičov detí s fixovanou zajakavos-ťou, terapia fixovanej zajakavosti, metóda fonograforytmiky, komplexný terapeutický prog-ram

Špecifické anamnestické údaje

Meno: A.B.
Pohlavie: mužské
Vek ( pred začatím terapie ): 6 rokov 7 mesiacov
Obdobie od vzniku zajakavosti: 2 roky

Rodinná anamnéza: Dieťa vyrastá v úplnej rodine, súrodencov nemá. Matka aj otec majú ukončené vysokoškolské vzdelanie humanitného zamerania, obaja sú zamestnaní a pracujú v štátnej správe ( v exekutíve ). Rodina žije v meste, v rodinnom dome, A.B. má samostatnú detskú izbu.
Matka neuvádza v rodine výskyt súvzťažných druhov ochorení alebo narušení. U otca je prí-tomné zrýchlené tempo reči ( v detstve u neho bola diagnostikovaná dyslália – rotacizmus, t.č. v norme ), iné druhy NKS sa podľa neho v rodine nevyskytli. Rodičia neuvádzajú žiadne pa-tologické faktory rodinného prostredia.

Osobná anamnéza: Tehotenstvo prebehlo bez komplikácií, pôrod bol spontánny, fyziologic-ký, záhlavím. P. v. 3800 g, P. dĺ. 51 cm, dojčený bol do 6. mesiaca. Prekonal bežné detské ochorenia, hospitalizovaný nebol. Symptómy súvzťažných druhov NKS, prípadne iných ochorení a narušení matka neuvádza.

Scholarita: Dieťa navštevovalo materskú školu v mieste bydliska od troch rokov. V súčasnosti navštevuje prvý ročník základnej školy v mieste bydliska. Triedny kolektív je od začiatku školskej dochádzky nezmenený, s počtom žiakov 26. Matka uvádza sporadické prob-lémy s výsmechom zo strany spolužiakov ( niekedy sa ho pýtajú „prečo kokce“ ). Triedna učiteľka je k problému dysfluencie žiaka tolerantná, podľa slov matky eliminuje slovné odpo-vede žiaka pred celou triedou, najmä v obdobiach zhoršenia plynulosti reči - na začiatku škol-ského roka ( matka po konzultácii s logopédkou CD SZU informovala o dysfluencii dieťaťa učiteľku ešte pred začatím školskej dochádzky ). A.B. je kolektívom spolužiakov síce akcep-tovaný, ale veľmi sa nepresadzuje, ani sa často verbálne neprejavuje.

Patogenéza: Matka uvádza, že u A.B. sa prvé slová začali objavovať až okolo 3. roku života – napr. vo/voda; pi/piť. Po 4. roku dieťa postupne začalo tvoriť 2 – slovné vety. Slovná zásoba dieťaťa je nižšia, neprimeraná veku, ťažkosti sa prejavujú v pomenovaní (vo vybavení si) bežných slov, zvierat, vecí bežného použitia. Sporadicky sa v reči dieťaťa vyskytujú dys-gramatizmy a nedostatky je možné pozorovať aj v syntaktickej zložke spontánneho prehovoru. Porozumenie hovorenej reči je zachované, splní aj zložitejšiu verbálnu inštrukciu.

     Rodičia taktiež uvádzajú, že v minulosti (približne pred 2 rokmi) s dieťaťom začali navštevo-vať logopedickú ambulanciu v mieste bydliska, kde bola kvôli dyslálii dieťaťa realizovaná korekcia sigmatizmu a rotacizmu. Nakoľko sa po dlhšom čase nedarilo tento problém odstrá-niť, bola po konziliárnom vyšetrení na pracovisku chirurgie realizovaná frenulotómia. Po tomto zákroku A.B. odmietal pokračovať v logopedickej terapii korekcie dyslálie a rodičia z týchto dôvodov terapiu prerušili. V súčasnosti pretrváva nekonštantný rotacizmus, u dieťaťa sú prítomné artikulačné deficity v oblasti špecifických asimilácií. Oromotorika je v rámci izo-lovaných pohybov v norme, deficity je možné pozorovať v motorických sekvenciách. Fone-matická diferenciácia je v norme, diskriminácia dlhej – krátkej, znelej – neznelej, mäkkej – tvrdej hlásky je A.B. izolovane rozlišovaná bez ťažkostí. Spontánny prehovor dieťaťa je v oblasti melódie a prízvuku reči charakerizovaný nepoužívaním dištinktívnych príznakov foném MJ – suspektná verbálna dyspraxia. Tempo reči je zvýšené / kolísavé, pauzy ( najmä v rámci slova ) tvorené nesprávne. Hlas je tvorený s námahou, s tvrdými hlasovými začiat-kami, prítomné je kolísanie tónovej výšky. Rezonancia je mierne zvýšená v zmysle hyperna-zality.

     Terapia balbuties u A.B. v minulosti nebola realizovaná.

     Prvopočiatky dysfluencie dieťaťa uvádza matka v období na konci 4. roku života, v období predškolského veku. Zajakavosť vznikala postupne, prvá ju evidovala matka. Prvými symp-tómami boli repetície kratších slov a častí slov najčastejšie na prvej slabike, najmä v situáciách, keď chcel A.B. rodičom niečo rýchlo povedať. Matka na dysfluenciu reagovala upozorňovaním aby neplynulé slovo ešte raz zopakoval, resp. aby sa poriadne nadýchol, kým začne hovoriť. Postupne sa v reči začali objavovať prolongácie (trvajúce spočiatku 1-2 sekun-dy) a prejavy nadmernej námahy (matka uvádza neprirodzené prižmurovanie očí, vraštenie čela počas prekonávania bloku spojené s dvíhaním obočia, občas už aj sprevádzané s výskytom blokov v reči). Frekvencia a stupeň symptómov sa podľa rodičov stupňovali najmä pri komunikácii s cudzími ľuďmi alebo v situáciách, keď chcel niečo rýchlo povedať alebo oznámiť (pri pozitívne aj negatívne prežívaných emóciách). Porovnanie zhoršenia resp. zlep-šenia úrovne plynulosti reči dieťaťa v školskom prostredí nevedia zhodnotiť.

     Medzi pozitívnymi vplyvmi na fluenciu dieťaťa matka uvádza obdobie prázdnin (kontakt so starším bratrancom u starých rodičov) a víkendov (pri spoločne trávených rodinných aktivitách – spoločenské hry, prechádzky v prírode). V tomto období si všimla ústup symptómov neplynulosti.

     Matka si v poslednom čase všimla, že s postupným stupňovaním frekvencie a stupňa symp-tómov (predlžovanie trvania prolongácií na 2-3 a viac sekúnd) sa A.B. začína vyhýbať ver-bálnej komunikácii: v rozhovoroch s rodičmi u neho prevládajú jednoslovné odpovede, je mlčanlivejší, pri prejave dysfluencie v slove je podráždený, pričom sa jeho prejavy nervozity stupňujú a prejavujú sa aj v jeho celkovom správaní k rodičom a ostatným členom zo širšieho príbuzenstva.

     Rodičia uvádzajú výskyt spontánnych remisií, hlavne po období dlhších (letných a zimných) prázdnin. Z týchto dôvodov rodičia doposiaľ nevyhľadali logopedickú intervenciu a zvolili vyčkávací postoj, pretože predpokladali, že dysfluencia dieťaťa sa spontánne upraví. A.B. si svoju NKS uvedomuje a je vzhľadom na nadchádzajúcu terapiu motivovaný.

     Do Centra pre dysfluencie SZU boli odporučení pedagógmi pri zápise dieťaťa do školy.

Diagnostika

Bola realizovaná podľa algoritmu štandardnej diagnostiky pracoviska Centra pre dysfluencie SZU, diagnostickým nástrojom bol Balbutiogram pre deti predškolského veku ( dieťa v tom čase ešte nemalo osvojené čítanie, september 2004 ). Objektívnu rečovú vzorku – nahrávku z domáceho ( prirodzeného ) prostredia dieťaťa sa rodičom nepodarilo z technických dôvodov získať.

Z analýzy audiovideozáznamu 100 – slovnej rečovej vzorky spontánneho prehovoru ( úloha z Balbutiogramu ) vyplynuli nasledovné zistenia:
Z kvalitatívneho hľadiska klinického obrazu zajakavosti sa v oblasti dysfluencií v reči dieťaťa vyskytli repetície častí slov ( na prvej slabike slova ), repetície celých slov a slovných zvratov, interjekcie, tiché nesprávne lokalizované pauzy, opravy a prolongácie – ktoré sa vyskytovali najčastejšie.
V oblasti symptómov nadmernej námahy boli evidentné bloky, narušené koverbálne správanie v oblasti očí – neprirodzené prižmurovanie a dvíhanie obočia, nosa ( Fröschelsov symptóm ) a pohyby trupu dopredu pri prekonávaní dysfluencie.

V oblasti indikátorov psychickej tenzie bolo prítomné vyhýbavé správanie ( vyhýbanie sa okluzívam ), absencia zrakového kontaktu a manipulácia s oblečením.
Uvedené symptómy vo všetkých troch komponentoch syndrómu balbuties potvrdzujú diagnó-zu fixovaná zajakavosť.

Terapia 

Po dohode s rodičmi dieťaťa ( o ich predstave intenzity terapie a možnostiach uvoľnenia sa zo zamestnania a pod. ) sme si určili nasledovný komplexný terapeutický program:

  • aplikácia metódy FGR ( integratívny prístup ) – pracovné listy pre deti mladšieho školského veku s FZ ( s modifikáciou v etape nácviku plynulosti čítania ); v druhom polroku prvého ročníka sa prejavili ťažkosti s osvojovaním si čítania v zmysle zamieňanie hlások - napr. b - d, p - d, redukcie hlások v slovách, pridávanie hlások v rámci slov - spojené s problémami artikulačnej náročnosti slov, v ktorých sa vyskytovali zložitejšie spoluhláskové zhluky – majúce vplyv aj na fluenciu, vynechávanie dĺžňov a mäkčeňov s priemetom do grafickej stránky reči, problémy s diktátmi
  • vlastná identifikácia príznakov neplynulostí v reči ( u dieťaťa, keďže si už svoju zajakavosť uvedomuje ), vytvoriť reálnu spätnú väzbu dieťaťa na svoju fluenciu / dysfluenciu – základ pre vznik kontroly nad rečou / plynulosťou, prevetívne opatrenia  voči dysfukčnému copingu týkajúce sa percipovania problému
  • intenzívne symetrické poradenstvo pre rodičov detí s FZ ( zmena komunikačného štýlu rodičov s dieťaťom, tréning zrakového kontaktu počas komunikácie, spomalenie tempa reči zo strany otca dieťaťa, dodržiavanie komunikačných pravidiel – poskytnutie času na odpoveď, neupozorňovať na neplynulosť dieťaťa počas obdobia zhoršenia fluencie reči )
  • identifikácia príznakov zajakavosti zo strany rodičov ( pre účely osvojenia si flexibilnejšej komunikácie s dieťaťom, uvedomenie si ťažších a ľahších príznakov zajakavosti dieťaťa – pre účely prispôsobenia rodičovských výchovných opatrení, monitorovaniu/sledovaniu stavu plynulosti reči dieťaťa – registrovať zmeny v horších  a lepších obdobiach fluencie resp. dysfluencie a situácie, ktoré majú vplyv na plynulosť reči - únava, udalosti a zážitky zo školy pre účely ich prípravy na prípadné recidívy )
  • v neskorších fázach terapeutického procesu udržiavanie a event. zlepšovanie novona-dobudnutej plynulosti reči v rolových hrách, skupinová terapia na udržanie motivácie dieťaťa k terapii zajakavosti, príprava na transfer novonadobudnutej plynulosti reči a imunizácia voči obavám z verbálnej komunikácie dieťaťa v podmienkach bežného života

Terapeutický proces bol realizovaný v nasledovných etapách:

  • týždeň pred začatím terapie bola realizovaná DG I
  • intenzívnou individuálnou formou ( 1 – krát týždenne ) počas obdobia 6 mesiacov ( po období terapie realizovaná DG II )
  • skupinovou formou ( 1 – krát za 2 – týždne ) počas obdobia 18 mesiacov ( po tomto období bola realizovaná DG III )
  • sporadicky individuálnou formou ( 1 – krát za mesiac ) počas obdobia 6 mesiacov ( po jeho ukončení sme realizovali DG IV )

Celkové obdobie trvania terapeutického procesu je 30 mesiacov ( t.j. 2 roky 6 mesiacov )

Kvantitatívne hodnotenie dysfluencií

     Z transkripcie 100 – slovnej rečovej vzorky spontánneho prehovoru ( úloha z balbutiogramu ) môžeme pozorovať v rámci DG II ( bezprostredne po terapii metódou FGR intenzívnou indi-viduálnou formou ) v porovnaní s DG I zníženie počtu prolongácii z 15 na 4, takisto nastalo zníženie počtu všetkých repetícií z 13 na 8, počet interjekcií sa znížil zo 6 na 2 a počet tichých nesprávne lokalizovaných páuz sa znížil z 3 na 2. Objavili sa však predtým sa neprejavujúce symptómy – prerušovanie slov ( 3 – krát ) a nekompletné slovné zvraty ( 3 - krát ). Opravy vzrástli z počtu 1 na 3.

     V rámci DG III sa výskyt repetícií v porovnaní s DG II výrazne nezmenil – ich počet bol 7, avšak v porovnaní s DG I bola zmena k lepšiemu evidentnejšia. Počet prolongácií sa v porovnaní s DG II taktiež výrazne nezmenil, bol zaznamenaný z 8 na 7. Interjekcie a tiché nesprávne lokalizované pauzy sa znížili z počtu 2 na 1 v porovnaní s DG II, ale voči DG I možno pozorovať výraznejší pokles týchto symptómov t.j. z počtu 6 na 1. Nekompletné slovné zvraty a opravy sa v porovnaní s DG II znížili vo výskyte frekvencií z 3 na 2. Prerušované slová sa zvýšili z počtu 3 na 2 voči DG II.

     V rámci DG IV sa počet repetícií voči DG III nezmenil, voči DG II sa zmenil z počtu 8 na 7 – možno konštatovať stabilizáciu tohto symptómu, avšak voči DG I je jeho zmena počtu evi-dentná – z 13 na 7. Predpokladáme, že sa zmenil charakter kvality tohto symptómu, jeho priemet možno pozorovať vo zvýšenej frekvencii počtu prerušovaných slov, nekompletných slovných zvratov a opráv. Počet prolongácií sa v DG IV voči DG III výrazne nemenil, vzrástol z počtu 3 na 4. Tu taktiež dochádza ku stabilizácii jeho výskytu v porovnaní s DG II a DG III, ale v porovnaní s DG I je jeho zmena počtu evidentná – zníženie počtu z 15 na 4. Jeho zmenu a stabilizáciu si vysvetľujeme jeho modifikáciou do iných symptómov, ktoré sa predtým v rečovom prehovore A. B. nevyskytovali.

     Celková úroveň fluencie dieťaťa v úlohe spontánneho prehovoru v období pred začatím te-rapie ( DG I ) bola 62 %. Bezprostredne po absolvovaní intenzívnej individuálnej terapie FGR ( DG II ) vzrástla na 75%, čo predstavuje 13 % zvýšenie fluencie. Očakávali sme vyšší nárast fluencie reči, ale konštatujeme, že vzhľadom na druh zajakavosti (dysfluencia na báze NVR, ktorá vplyvom prostredia postupne prerástla do fixovanej zajakavosti) a ďalšie záťažové faktory (genetické) hodnotíme získanú úroveň fluencie za určitý (aspoň čiastočný) terape-utický úspech. Po zaradení dieťaťa do skupinovej terapie a jej absolvovaní ( DG III ) opäť vzrástla na úroveň 80 %, čo predstavuje v porovnaní s DG II len 5 %, ale v porovnaní s DG I predstavuje celkové zvýšenie fluencie 18 % nárast ( zrejme vplyvom skupinovej dynamiky, klesol počet indikátorov psychickej tenzie dieťaťa ) . Po ukončení ( DG IV ) individuálnej terapie s nižšou intenzitou stretnutí ako v prvej etape terapeutického procesu ( udržiavanie novonadobudnutej fluencie reči ) mierne vzrástla na úroveň 82 %, čo predstavuje v porovnaní s DG III len 2 % - né zvýšenie, ale v porovnaní s DG I ( pred začatím terapie ) je celkové zvýšenie fluencie reči 20 %. 

     Fluencia reči dieťa sa zlepšila aj z hľadiska poklesu prolongácií, čo predstavuje v porovnaní s DG I ( pred začatím terapie ) zmenu o 6 %. Predpokladáme, že úroveň fluencie dieťaťa sa už markantne meniť nebude (niektoré rezíduá symptómov dysfluencie budú perzistovať – repetí-cie častí slov, prerušenia a opravy ako následok získania lepšej kontroly nad rečou ).

     Index zlepšenia mal po ukončení terapeutického procesu po DG IV hodnotu 0, 47 ( priebeh hodnôt IZ – po DG II 0,65 po DG III 0,52 ), môžeme konštatovať zlepšenie stavu plynulosti reči. .

Kvalitatívne hodnotenie výsledkov terapie

     Z hľadiska klinického modelu zajakavosti sa v oblasti dysfluencií výskyt prolongácií výrazne znížil - predpokladáme, že časť z nich sa transformovala do repetícií častí slov.

     Počet repetícií slabík na začiatku slova ( hlavne na začiatku vety ) sa výrazne nezmenil. Obja-vili sa však prerušenia uprostred slov ( na konci slov nie ) – ako dôsledok transformovania / kompenzačného mechanizmu prolongácií. Taktiež možno registrovať objavenie sa symptómov nekompletných slovných zvratov a opráv, ktoré sa predtým v rečových prehovoroch A.B. neprejavovali. Predpokladáme, že pravdepodobne ide o dôsledok zmeny charakteru kvality príznakov.

     V oblasti nadmernej námahy postupne vymizli bloky, znížilo sa narušené koverbálne správanie zo stupňa 3 na 1, perzistuje dvíhanie čela pri prekonávaní dysfluencie.
V oblasti psychickej tenzie sa vyhýbavé správanie vzhľadom na obávané slová začínajúce na okluzívy zlepšilo, zotrváva však v situáciách v kontakte s cudzími ľuďmi a v niektorých situ-áciách v školskom prostredí (odporúčame psychologickú intervenciu resp. psychoterapiu). Manipulácia s oblečením a predmetmi počas komunikácie ako prejav psychickej tenzie v porovnaní pred začatím terapie a po absolvovaní terapeutického procesu skoro úplne vymiz-la, stupeň sa znížil z 3 na 1. Udržiavanie zrakového kontaktu zaznamenalo taktiež výraznú zmenu zo stupňa 3 na 1.

Zhrnutie výsledkov

     Z komplexného hľadiska možno konštatovať zlepšenie symptomatiky vo všetkých oblastiach klinického obrazu zajakavosti.

     Z kvantitatívneho hľadiska klesol počet príznakov v oblasti dysfluencií – najvýraznejší pokles zaznamenali prolongácie. V oblasti nadmernej námahy sa zmirnil jej stupeň z 3 na 1. V oblasti psychickej tenzie možno taktiež konštatovať zmenu stupňa z 3 na 1.

     Z kvalitatívneho hľadiska sa príznaky fixovanej zajakavosti u dieťaťa zmiernili, globálne hodnotenie stavu by sme mohli charakterizovať ako zlepšenie (aj z pohľadu hodnotenia dieťa-ťa a rodičov – subjektívne percipovanie stavu plynulosti reči ).

Záver

     Snažili sme sa naznačiť, že terapeutický proces u detí s FZ nekončí administrovaním pracov-ných listov ( po 3 - 6 mesiacoch trvania terapie zajakavosti, ale pokračuje udržiavaním novo-nadobudnutej plynulosti reči dieťaťa a jej transferom do bežného života ( do prostredia mimo logopedickej ambulancie – intenzita terapeutických stretnutí má tendenciu sa postupne znižo-vať t.j. 1- krát za 2 týždne, neskôr 1 – krát za mesiac, neskôr sa mení na katamnestické / po-stterapuetické kontroly ). Tento proces trvá približne 2 roky a samozrejme podľa potreby aj dlhšie časové obdobie v závislosti od druhu a stupňa rozvinutia syndrómu balbuties.

Literatúra

1. Lechta, V.: Zajakavosť – integratívny prístup. Diagnostika. Liečreh, Bratislava 2005. ISBN 8063 – 88931 – 17 – 3
2. Lechta, V.: Zajakavosť - integratívny prístup. Terapia. Liečreh, Bratislava 2006. ISBN 80 – 88932 –21 – 1
3. Lechta, V.: Kvalitatívne a kvantitatívne kritériá hodnotenia dysfluencie v terapii zajaka-vosti. Interný materiál CD SZU.
4. Štenclová, Ľ.: Špecifiká poradenstva pri fixovanej zajakavosti. Zborník SpŠaLV,
Prešov 2005. ISBN 8063 – 220 - 0

Posledná zmena na Piatok, 15 Apríl 2011 21:23
 
Vaitovičová A. ( Kováčová )_ Klinicko logopedická terapia prvého kontaktu poúrazových detí
Piatok, 15 Apríl 2011 14:26

Mgr. Alena Vaitovičová,

Logopedická terapia prvého kontaktu u poúrazových detí

Mgr. Alena Vaitovičová, 
Špecializovaný liečebný ústav Marína,
Kováčová

Vážené kolegyne a vážení kolegovia,

     k voľbe témy mojej prednášky ma primäli dva fakty. Prvým z nich je alarmujúce množstvo nehôd na našich cestách a zároveň zlepšenie kvality a osvety týkajúcej sa záchrannej služby, ktorá postupne vedie ku znižovaniu úmrtí a zvyšovaniu ťažko zranených osôb na cestách. Štatistiky z roku 2000 hovoria o 628 osobách usmrtených pri autonehode a o 2205 osobách, ktoré boli ťažko zranené (http://www.rescue.sk/real). Ďalej informujú o tom, že nepripútanej posádke motorového vozidla hrozí pri čelnom náraze poranenie hlavy, krku a krčnej chrbtice, už pri rýchlosti 30 km/hod. Pri náraze do chodca hrozí ťažšie poranenie už pri rýchlosti 10 km/hod (http://www.rescue.sk/real). Užšie zamerané štatistiky hovoria že úrazy sú príčinou 40% úmrtí detí vo veku do 14 rokov a najviac z nich, cca 1/3 je na cestách (http://www.rescue.sk/real) Práve tieto osoby, deti aj dospelí, sa následne stávajú klientmi neurológov, fyzioterapeutov a nás, logopédov. Ich stav a komunikačné deficity sa líšia vzhľadom na veľkosť zranenia a z neho vyplývajúci neurologický nález.

     To ma vedie k druhému dôležitému faktu, ktorý sa viaže na rôznorodosť neurologickej a neskoršej logopedickej diagnózy. Logopedická terapia vo všetkých štádiách ochorenia je kvalitne rozpracovaná pre dospelých pacientov s afáziou a dyzartriou. Čo však robiť s deťmi, ktorých stav môže variovať od bdelej kómy, cez afáziu a dyzartriu, až po čiastkové deficity fatických funkcií, jazykových rovín a subsystémov reči, nie je dostupné v odbornej literatúre v dostatočnom zastúpení. Diagnostika a terapia u preliteárnych detí, a zároveň detí, ktoré v čase nehody nemali ukončený vývin reči, je intuitívna. Nevieme presne posúdiť vývin reči v období pred začiatkom terapie.

     V praxi je po úraze prvoradá fyzioterapia, teda rehabilitácia zameraná na motoriku a k logopedickej terapii sa detskí pacienti dostávajú až po príchode domov, prípadne, keď sa zlepší ich pohyblivosť a rodičia sú schopní prichádzať do logopedických ambulancií. Takýto začiatok logopedickej starostlivosti je však oneskorený a nemôže priniesť rovnako dobré výsledky, ako keď sa terapia začne už v akútnom štádiu. V lepšom prípade sa k logopédovi dostanú rodičia už na oddelení pri hospitalizácii v nemocnici. Druhou možnosťou je následný kúpeľný pobyt, kde sa dostávajú kvôli motorickým deficitom.

     Postupy, ktoré ilustrujem v nasledujúcej kazuistike, sú výsledkom viacnásobnej klinickej skúsenosti z ŠLU Marína, kde sa stretávam s dospelými, ale hlavne detskými pacientmi v akútnom, subakútnom aj chronickom štádiu ochorenia a kombinujem v nich terapeutické postupy bežne používané u detí s narušeným vývinom reči a u dospelých s afáziou.

KAZUISTIKA
J.B. (narodený 2.11.2002)

RA
Bez pozoruhodností, rodičia aj sestra zdraví.

OA
Dieťa z III. gravidity, psychomotrický vývin v norme, kriesený nebol, bežné detské ochorenia.

Etiológia

Neurologické vyšetrenie:

09.06. 2006
4;4 -ročné dieťa hospitalizované po autonehode, hralo sa za traktorom. Pri prijatí dieťa v bezvedomí, na CT plášťový subdurálny hematóm vľavo, edém mozgu, presun stredových štruktúr o 4mm, kontúzia pľúc vľavo.

10.6. - 04.07. 2006
Stav po kranio-cerebrálnej (KC) traume s mnohopočetnými kontúznymi ložiskami, edém corpus callosum, subdurálny hematóm v resorbcii, ischemické ložisko v povodí ACP l. sin., v objektívnom neurologickom náleze komatózny stav, kvadruparéza s pretrvávajúcou kvalitatívnou poruchou vedomia.

 

04.07. – 21.08. 2006 (po stabilizácii stavu dieťa preložené na úsek so štandardnou starostlivosťou)

07.07. 2006
Pri vedomí, komunikuje pomocou zvukov (podľa matky - súhlasné a nesúhlasné zvuky), matku občas sleduje, prítomná kvadruparéza, hypertonus končatín. Nereaguje na príhovor, ale nekladie odpor, zdá sa aj náznak spolupráce.
MR vyšetrenie mozgu: Červená malácia v povodí ACM vpravo v bazálnych gangliách. Reziduálny hematóm okcipitálne vľavo, subdurálny hydróm temporoparietálne vľavo. Presun stredových štruktúr neprítomný. Obraz nehemoragickej formy DAI s postihnutím corpus callosum v celom rozsahu a centrum semiovale bilaterálne,vysoko subkortikálne a kortikálne. Lézie kortikálne parietálne vpravo minimálne zakrvácané.

14.08. 2006
Sám si vezme tyčinku, vloží do úst a odhryzne, pitie slamkou, tvorí zvuky, rozumie hovorenému, čiastočne poslúcha povely, neúplne, sleduje dej, občas sa snaží zapojiť, CC trauma, kvadruforma, prevaha vľavo, vpravo výrazné zlepšenie, celkove zlepšená motorika aj psychika

19.09.2006 (Kúpeľná liečba - ŠLU Marína, Kováčová)

1. pobyt

     Stav pri prijatí: dieťa po KC traume s ľavostrannou hemiparézou, v bezvedomí bol 2 týždne, afázia, lokomočne bez aktívnej hybnosti, len s pomocou sa pretočí, posadí; centrálna lézia n. VII. l. dx.

Symptomatológia

22.09. 2006
Produkcia: Verbálny kontakt takmer absentuje, dieťa komunikuje hlavne pohľadom, gestom, mimikou, povie 5 slov (zvuk psa, áno, nie...)
Porozumenie: Reaguje na jednoduchú inštrukciu.

Diagnostika

Ide o terapeutickú diagnostiku, t.j. počas terapie určujeme slabé a silné stránky komunikácie.

Diagnóza

Na základe neurologického nálezu ide o dieťa s rozsiahlym poškodením mozgu, diskonekčným syndrómom, afáziou a dyzartriou.

Na základe symptómov ide o dieťa s afáziou, pričom narušená je expresívna aj receptívna reč a všetky jazykové roviny. Vzhľadom na fakt, že dieťa je preliterárne, nehodnotíme písanú reč.

Terapeutický návrh

Dominantné ciele v tomto prípade vychádzali zo základných symptómov, t.j. náznaky hovorenej reči a porozumenie áno/nie inštrukciám.

Priebeh diagnostickej terapie (22.09.- 17.10. 2006)

  • 5 logopedických terapií (30- 45 min.), intenzívny terapeutický vplyv matky počas celého dňa a každodenná práca s poskytnutým materiálom s presne zadanou úlohou

1. terapeutické stretnutie

  • komunikačné stratégie
    • modelovanie (obrázková kniha zvierat, drevená skladačka - kategórie):
      • zvuky zvierat
      • pomenovanie (hľadanie vhodných stimulov z troch rôznych obsahových kategórií -ovocie, zvieratá, dopravné prostriedky)
  • sémantická facilitácia
    • triedenie do skupín – nereaguje
  • samostatná práca matky s dieťaťom
    • jednoduchá motorická aktivita, t.j. stavanie veže z drevených obrázkov
    • z očí do očí
    • modelovanie jednoslovného pomenovania predkladaných stimulov
    • opakovanie tých istých slov v rutinných situáciách (pri jedle- ovocie, na prechádzke- zvieratá, dopravné prostriedky...)

1. diagnostický záver

  • dieťa spontánne opakuje pomenovanie jednotlivých obrázkov
  • aktívny slovník dieťaťa rozvinutý (z predložených 15 slov sa v priebehu 4 dní naučilo takmer všetky)

2. terapeutické stretnutie

  • sémantická facilitácia – triedenie obrázkov do dvoch kategórií
  • slovná zásoba - obohatenie slovníka o prídavné mená, slovesá zámená
  • syntax – modelovanie dvojslovných viet
    • malá cica, veľká cica, malý havo, veľký havo...
    • havo beží, cica beží, koník beží...; auto ide, vlak ide, loď ide...; jablko jeme, hrozno jeme, banán jeme...
  • samostatná práca matky s dieťaťom
    • pomenovanie podľa funkcie (je malý, breše, beží - pes)
    • modelovanie 2. – 3.- slovných viet
    • triedenie obrázkov do 2 sémantických skupín

2. diagnostický záver

  • dieťa spontánne vyprodukuje trojslovnú vetu vyjadrujúcu základné potreby, v inej situácii už takúto vetnú konštrukciu zatiaľ samostatne nepoužije
  • dieťa bežne tvorí 2. slovné vety
  • vybrané stimuly pomenuje podľa funkcie

3. terapeutické stretnutie

  • triedenie obrázkov do troch sémantických skupín
  • výmena rolí, hra s postupnosťou hráčov, časové vzťahy (najprv ty, potom mama, nakoniec ja)
  • slovná zásoba – obohatenie slovníka o zámená
    • moje auto, tvoja cica, môj banán
  • modelovanie 3-slovných viet
    • Mama má auto. Jurko má hava.
  • samostatná práca matky s dieťaťom
    • komentovanie 3-slovnými vetami (self-talk, paralel-talk)
    • časové a priestorové vzťahy (najprv, potom, tu, tam)
    • jednoduché inštrukcie (podaj mi, polož tam)

3. diagnostický záver

  • dieťa tvorí 2- slovné vety vo väčšine situácií
  • dieťa spontánne používa nové slová
  • dieťa začína tvoriť 3-slovné vety v známych/rutinných situáciách

4. – 5. terapeutické stretnutie

  • precvičovanie nadobudnutých funkcií
  • rozširovanie slovníka o slová z ďalších sémantických kategórií
  • prezeranie kníh, modelovanie viet
     

4. diagnostický záver

  • u dieťaťa nastal výrazný posun: nehovorilo - hovorí
  • dieťa reguluje okolie používaním verbálnej komunikácie na dosiahnutej syntaktickej úrovni
  • spontánne vyjadruje svoje pocity a potreby
  • dieťa rozumie verbálnej komunikácii s jedným komunikačným partnerom
  • dieťa nemá narušenú morfológiu

23.10. – 20.11. 2006 (Kúpeľná liečba - ŠLU Marína, Kováčová)

2. pobyt (nástup 5 dní po ukončení 1. pobytu)

     Stav pri prijatí: opakovaný pobyt, v doprovode s matkou, zácvik do rehabilitačného procesu. Zlepšenie reči a pamäti, motoricky – uvoľnenie svalov končatín, štvorkovanie, na ľavej dolnej končatine je náznak na nakročenie, sed je stabilnejší, pri postoji a chôdzi s oporou padá dopredu.

Logopedická diagnostika a terapia

  • 6 logopedických terapií (30- 45 min.), intenzívny terapeutický vplyv matky počas celého dňa a každodenná práca s poskytnutým materiálom s presne zadanou úlohou
  • Počas druhého kúpeľného pobytu sme využili vybudovanú reč a zamerali sme sa na čiastkové deficity
  • Počas terapeutických stretnutí sme rozvíjali
    • syntax
    • verbálno-akustickú pamäť
    • zrakové vnímanie (priraďovanie obrázkov, zraková analýza a syntéza)
    • oromotoriku, respiračný a artikulačný rečový subsystém
    • priestorovú orientáciu
    • vizuomotoriku

Logopedický záver

     Ide o dieťa s narušením fatických funkcií po úraze, dieťa komunikuje hovorenou rečou, ktorá je dobre zrozumiteľná v kratších syntaktických jednotkách, ale menej zrozumiteľná v dlhších prehovoroch. Reč je plynulejšia a obsahovo rozvinutejšia, aj keď celkové psychomotorické tempo je spomalené. Porozumenie reči je oslabené, inštrukcie je potrebné vizualizovať (gesto, obrázok) a musí byť jednoznačná, aby dieťa vedelo dostatočne zamerať pozornosť.

     Podľa referencií matky sa stále viac rozpamätáva na udalosti pred úrazom, čo vytvára množstvo komunikačných možností.

Súčasný stav

    Po druhom kúpeľnom pobyte rodičia vyhľadali logopéda a špeciálneho pedagóga so zameraním na včasnú diagnostiku. Dieťa absolvovalo ešte jeden kúpeľný pobyt (1.2. – 1.3.2007), počas ktorého sme sa snažili rozvíjať jednotlivé funkcie (sématiku, naratíva, verbálno-akustickú pamäť), avšak dieťa malo výraznú poruchu koncentrácie pozornosti vzhľadom na nevhodné nadmerné dávkovanie liekov. Tento problém počas kúpeľnej liečby riešil neurológ.

     Z referencií matky vieme, že dieťa sa v súčasnosti pohybuje aktívne samo v známom prostredí, zapamätá si básničku, tvorí rozvinuté naratíva, zlepšuje sa jeho zrakové vnímanie.

Prognóza

     Vzhľadom na to, že prvotne išlo o poškodenie corpus callosum, je predpoklad, že dieťa bude mať deficity pri učení sa čítanej a písanej reči. Dobre rozvinuté sluchové vnímanie môže kompenzovať slabšie zrakové vnímanie. Je však nutné rozvíjať logické myslenie a matematické predstavy.

      K spomenutému prípadu je na záver dôležité pripomenúť niekoľko faktov. Išlo o dieťa s polytraumou, teda s rozsiahlym poškodením mozgu. Logopedická terapia sa začala v subakútnom štádiu ochorenia, t.j. 3 mesiace od nehody, kedy u dieťaťa stále takmer absentovala hovorená reč. Matka dieťaťa bola v ťažkom psychickom rozpoložení. Práve preto som musela terapeutický vplyv rovnomerne rozdeliť medzi dieťa matku. Edukovala som matku tak, aby mohla počas celého dňa systematicky rozvíjať komunikačnú schopnosť dieťaťa. Tiež som nemohla použiť žiadne tradičné diagnostické metódy, lebo išlo o dieťa, ktoré v čase nehody nemalo ukončený vývin reči a bolo preliterárne.

     Vedomosť, že kúpeľný pobyt umožní len 5 diagnosticko-terapeutických stretnutí, ma nútila okamžite klinicky reagovať na súčasný stav a komunikačnú schopnosť dieťaťa. V snahe podporiť rodiča a presvedčiť ho o dôležitosti logopedickej terapie som sa rozhodla rozvinúť práve hovorenú reč, ktorej náznaky boli zjavné. Tento cieľ sa podarilo splniť, preto som počas nasledujúcej kúpeľnej liečby už mohla hovoriť aj o diskrétnejších deficitoch, na ktorých bolo potrebné pracovať.

     Uvedomujem si, že výsledky, ktoré sme dosiahli nie sú iba vďaka logopedickej terapii a môžu byť ovplyvnené aj spontánnym zlepšovaním. Avšak som presvedčená, že logopedická terapia výrazne posúva možnosti rozvíjania komunikácie už v akútnom štádiu. Ak aj nie je možné pracovať priamo s dieťaťom, môžeme informovať rodiča o vhodných komunikačných stratégiách a zaučiť ho v ich používaní.

     Ak by sme chceli zovšeobecniť nadobudnuté skúsenosti, musíme podotknúť, že pre rodiča je najdôležitejší fyzický a komunikačný posun dieťaťa. Evidentná zmena a zapojenie rodiča do rehabilitačného procesu je pre neho únik z pasivity a ponúka mu vedomie, že môže aktívne dieťaťu pomôcť a že viditeľné výsledky terapie vznikajú aj jeho pričinením. Rodič tiež dokáže sledovať aj najmenšie zmeny, a tak pomôcť pri diagnostike.

A na koniec by som chcela zhrnúť výsledky mojej klinickej skúsenosti:

  1. napriek spontánnemu zlepšovaniu sú výsledky terapeutického vplyvu logopéda evidentné,
  2. logopedická terapia u poúrazových detí je symptomatologická a vychádza z najevidentnejších deficitov,
  3. aktívne zapojenie matky alebo otca do diagnostického a terapeutického procesu je nutné a prináša zlepšovanie kvality života nielen pre dieťa, ale aj pre samotného rodiča,
  4. existuje len málo zdrojov, z ktorých sa rodič môže dozvedieť o možnostiach terapie, preto je potrebné zlepšiť sieť medzi klinickými zariadeniami, aby sme takto zabezpečili pokračujúcu logopedickú starostlivosť v mieste bydliska.

Použité internetové zdroje
http://www.rescue.sk/real.pearcomp?0?183?p6 (8.5.2007)
http://www.rescue.sk/real.pearcomp?0?184?p6 (8.5.2007)
http://www.rescue.sk/real.pearcomp?0?31?o (8.5.2007)

Posledná zmena na Piatok, 15 Apríl 2011 20:02
 
Stryková E. ( Přerov )_ Technická pomúcka a její využití v logopedické praxi
Štvrtok, 31 Marec 2011 00:17

PaedDr.et Bc.Stryková Eva, PhDr.Krpcová Vlasta

Technická pomúcka a její využití v logopedické praxi

Ambulance klinické logopedie, Na Loučkách 3,Přerov
Táto e-mailová adresa je chránená pred spambotmi. Ak ju chcete vidieť, je potrebné aby ste mali zapnutý JavaScript.
581202520

Anotácia:

     Téma Technické prostředky v logopedii vzniklo pod vlivem přílivu technických informací a prostředků, které lavinovitě zasahují všechny obory- logopedii nevyjímaje.Cílem příspěvku je pokusit se přinést trochu inspirace. Metody a prostředky spojené s technikou přinášejí vždy něco nového, ať už je to možnost přímo změřit něco, co se vždy měřilo jen nepřímo nebo upozornit na nový pohled v zaběhnutých vzorcích a schématech.

      Logopedie jako interdisciplinární obor se nejrůznějším technickým prostředkům nebrání – pokud jsou používány rozumně a nenahrazují potřebný podíl lidského kontaktu. Z historického pohledu se logoped setkává a pracuje s technikou podle místa a případné specializace svého pracoviště již od dob vzniku oboru. Technika, s níž přichází do kontaktu, je využívána buď v rámci prevence nebo ve vlastní intervenci při kompenzaci, motivaci, diagnostice, terapii.

     Pod vlivem rychlého pokroku vědy a techniky mění se nejen technologie ale i design přístrojů a jejich dostupnost a s tím i možnosti jejich používání.

     Z přehledu užívané techniky a technologií uvádím jen některé. Jejich společným jmenovatelem je přívlastek aktivizující. Jsou to:

  1. Komunikační tabulka
  2. Čtečka čárového kodu
  3. Audioeditor
  4. Audiometr
  5. Digitální hlasový záznamník
  6. EEG BFB 

 


Samotná prednáška: 

     Téma Technické prostředky v logopedii vzniklo pod vlivem přílivu technických informací a prostředků, které lavinovitě zasahují všechny obory- logopedii nevyjímaje.Cílem příspěvku je pokusit se přinést trochu inspirace. Metody a prostředky spojené s technikou přinášejí vždy něco nového, ať už je to možnost přímo změřit něco, co se vždy měřilo jen nepřímo nebo upozornit na nový pohled v zaběhnutých vzorcích a schématech.

     Logopedie jako interdisciplinární obor se nejrůznějším technickým prostředkům nebrání – pokud jsou používány rozumně a nenahrazují potřebný podíl lidského kontaktu. Z historického pohledu se logoped setkává a pracuje s technikou podle místa a případné specializace svého pracoviště již od dob vzniku oboru. Technika, s níž přichází do kontaktu, je využívána buď v rámci prevence nebo ve vlastní intervenci při kompenzaci, motivaci, diagnostice, terapii.

Pod vlivem rychlého pokroku vědy a techniky mění se nejen technologie ale i design přístrojů a jejich dostupnost a s tím i možnosti jejich používání.

     Můžeme jmenovat:
sluchadla,sluchátka, bzučáky, metronomy, tonometry, reaktometry, vibrátory, fonátory,vibrafony, taktilátory, indikátory, el.ladičky, přístroje na bázi opožděné zpětné vazby -LEE efektu, fotoaparát, gramofony, magnetofony s magnetickými páskami na kotoučích a kazetách,el.binokuláry,diaprojektory, osciloskopy, spirometry,telefony, psací stroje ,reproduktory, individuální smyčky,tonometr ….

     Dnes jsou doplněné modernějšími či zcela novými přístroji a technologiemi:
KI, mobilní telefony, psací telefony, videokamery, videoprojektory, videorekordér, dataprojektor, přístroje pro vizualizaci zvukového záznamu- Visible Speech, Lang Master, přístroje AVS, titulkovací zařízení, diktafony a hlasové záznamníky, MP3,minidisky,SW programy a víceúčelové PC, přístroje pro zpětnou biologickou vazbu-EEG BFB, EMG BFB, impedanční feedback(změny kožního odporu), CD přehrávače,VEP,komunikační tabulky , čtečky s hlasovým výstupem, a kopírky,tiskárny,scannery….

     Z přehledu užívané techniky a technologií si dovolím ve vymezeném čase vyjmout jen některé. Jejich společným jmenovatelem je přívlastek aktivizující. Jsou to:

  1. Komunikační tabulka
  2. Čtečka čárového kodu
  3. Audioeditor
  4. Audiometr
  5. Digitální hlasový záznamník
  6. EEG BFB

1.Komunikační tabulka

- podpůrný technický, multimodální, terapeutický, kompenzační prostředek.

Komunikační tabulky se vyskytují v různých variantách...jak vybrat?
Po zkušenostech běžné ambulantní logopedické praxe se osvědčil výběr nejen tabulky, ale i dalších přístrojů, která splňovaly požadavky-podle těchto kritérií.

Zvuková fce

  • fce nahrávání a následně přehrávání textů v přístroji má být snadno ovladatelná všemi účastníky sdělování (nejen terapeut, ale pokud možno i klient, popř. další spolupracující osoby, komunikační partneři) , nezávislá na připojení dalších částí (mikrofonu, zapojení do sítě ap.), s dostatečnou kapacitou pro mluvené slovo, větu, promluvu, s možností pojistek proti snadnému vymazání náhodnými nepřesnými pohyby

Mobilita

  • schopná přenášení na jakékoliv místo, kde se klient pohybuje

Skladnost

  • lehká, udržet i jednou rukou, možnost posunout prstem,

Stabilita

  • neposouvat po podložce

Ovladatelnost

  • snadná- v základní funkci, ke které slouží ( a to nejen prsty ruky),snadná obměnitelnost audiovizuálních komponent.

Odolnost

  • proti nárazu ( ne choulostivá)- vzhledem k obtížím klientů nelze vyloučit upuštění tabulky a pád na tvrdou plochu.

Bezpečnost a hygiena

  • oblé hrany, snadno omyvatelná (salivace,zvratky..)

Přitažlivost

  • umožňující tvořivé použití

     Pokud navíc užívání pomůcky není omezeno věkem, kvalitou jazykové úrovně, sníženou mentální úrovní, smyslovým omezením, motorikou a pokud umožňuje flexibilní reflektování aktuálního, dynamicky se měnícího stavu klienta a dá se použít ve všech fázích rehabilitace:
akvizice-fixace-automatizace –potom je to vhodná pomůcka pro praxi.

     Uvedené vlastnosti s využitím zpětné vazby i samostatného seberozvíjení –mimo ambulanci. umožňují významně zvýšit efekt rehabilitace, případně přináší její zkrácení.

     Komunikační tabulka (dle obrázku)je vhodná pro osoby, u nichž rehabilitace nevyústila v běžnou komunikaci oboustranně verbální a pro osoby, u nichž budoucí rozvoj srozumitelné komunikace mluvenou řečí je nejistý. Osoby na různém stupni řečových a komunikačních schopností nebo jen na stupni vizuálního rozumění okolnímu světu, jsou schopny s pomocí mobilní komunikační tabulky vyjádřit své potřeby.
Také pro osoby s náhlou ztrátou komunikačních schopností jako dočasný, náhradní a podpůrný komunikační nástroj.
Vzhledem k možnosti ověření práce s tabulkou u našich klientů jsme dospěli k závěru, že pro účelnou , efektivní a hygienickou práci je vhodné pracovat se dvěma tabulkami – jedna pro klienta a jedna pro terapeuta.
Stručný popis dle obrázku.

2.Čtečka čárového kódu

  • technologie běžně užívaná v různých odvětvích. Čárový kód je nejvíce používanou technologií v automatických identifikacích. Podle využití jsou čárové kódy děleny na kódy užívané v obchodech, průmyslu, nebo mají jiné speciální využití , např.Codebar (v knihovnictví, k evidenci krevních vaků, v expresních přepravních službách).

     Podstatou snímače čárového kódu, který je využitelný v práci logopeda, je sejmutí a dekódování čárového kódu s hlasovým výstupem. Je důležité, aby proces identifikace a dekódování informace trval co možná nejkratší dobu, aby obsluha byla jednoduchá, konstrukce ručního laserového snímače odlehčená a ergonomická. Čtečka by měla splňovat i další atributy uvedené u Komunikační tabulky.

     Okamžitá kontrola nahraného zvuku( slovního, neslovního, hudebního..) umožňuje zpětnou vazbu. Jednoduchost obsluhy, skladnost, snadná manipulace, neomezená četnost opakování, možnost nastavení nápovědy, podporuje samostatnost a nezávislost , umožňuje návrat k oblíbeným činnostem.(nahrání posloupných zvukových sekvencí procedury).
Stručný popis dle obrázku.

3.Audioeditor

  • program záznamu a editace zvuku. Zvukové editory jsou určeny k pořízení nahrávek a k jejich úpravě.

     V logopedii se často pracuje se zvukovým záznamem -většinou v podobě nahrávek pořízených pomocí diktafonu.

     S vizualizovaným záznamem (v grafické podobě má zvuk tvar křivky) však lze dělat - z pozice logopeda mnoho užitečných analýz - vokalická a konsonantická artikulace v čase(intenze-tenze a detenze), mluvní tempo, hlasitost, přízvuk, dechové charakteristiky, síla hlasu, mimoslovní průvodní jevy-mlaskání,pauzy.

      Zapojením více smyslů umožňuje akustickovizuální analýza větší citlivost k mluvním jevům.Sledovaný jev lze přesně vymezit. Zajímavé úseky lze označovat, dodávat textové popisy, komentáře. Přináší více informací o mluvním projevu – umožňuje nácvik anticipace artikulačních postavení, posouzení kvality tvorby hlasových začátků, poskytuje výrazný efekt korekcí a vnímání změn při běžném poslechu nepostřehnutelných. Postup s využitím některého z audioeditorů lze s úspěchem užít ve zkvalitňování řečového projevu klientů – středního i staršího školního věku, adolescentů i dospělých. 

4.Audiometr

    Audiometrie je běžný způsob diagnostiky sluchu. Z metod subjektivního vyšetření je vedle audiometrie čistými tóny a vysokofrekvenční audiometrie známá i slovní ( řečová ) audiometrie. Zkušebním signálem jsou zde elementy řeči –slabiky, slova. Audiometrická vyšetření jsou náročná, zvláště u dětské klientely.

     Pro potřeby logopeda je však poznatek o komplexní funkci sluchového analyzátoru u klienta významný už od prvních fází kontaktu. Screeningový test, který umožňuje orientačně zhodnotit sluch- vlevo, vpravo i oboustranně, kterým lze stanovit hladinu hlasitosti, při níž klient ještě rozumí mluvenému slovu- je Pilot Test .Umožňuje testování sluchu od hladiny 70dB k 25dB v sedmi testovaných úrovních pomocí 1 a víceslabičných slov v jednoduchých větných instrukcích(ukaž, kde je...). Vyšetření může probíhat v podmínkách běžného pracoviště jak ve volném poli tak i se sluchadly. Na základě tohto vyšetření se lze orientačně vyjádřit o stavu sluchu jako o velice dobrém - kdy porucha je nepravděpodobná, normálním a v případě výpadků je vhodné směrovat k dalším audiologickým vyšetřením u foniatra. Přínosem je nejen možnost vlastního screeningu sluchu , ale také příprava na další audilogická vyšetření .Také terapeut i rodič, spolupracující osoba si mohou udělat představu o poslechové kvalitě vlastním poslechem dané hladiny.

5.Digitální hlasový záznamník

Záznam probíhá na bázi čipové technologie. Lze použít jako záznamník poznámek při práci s klientem nebo motivačně- záznam aktuálního výkonu a jeho zpětné vazby.
Předností je odolnost, malé rozměry,snadné ovládání, reliéfní tlačítka.Funkce a délka záznamu jsou odstupňovány podle typů.

6.EEG BFB

      Některé metody, které včera byly diagnostické jsou dnes využívány i v rámci terapie.

     Dobré výkony vyšších psychických funkcí jsou možné ve stavu mentální bdělosti. V případě výrazně snížené pozornosti a soustředěnosti je jednou z možných pomocných metod Biofeedback, který jako např. EEG-bio-feedback training není u nás metodou neznámou.

      První kroky metody EEG BFB u nás v r. 1997 provázelo mnoho otázek. Ty jsou nejlépe zodpovídány neurofyziology, epileptology, psychology, speciálními pedagogy a jejich studiemi v rámci této metody (např.prof Mudr.J.Faber,DrSc., prim Mudr.et ing.S. Petránek,CsC).

      EEG BFB představuje specifický druh učení, tzv. operantní podmiňování. Podmiňované posilování SMR aktivity a současné posilování motorické inhibice  vnějším -pro klienta srozumitelným lákavým podnětem (zadání hry s bodovou odměnou) -vyvolává reakci vnitřního prostředí. Pokud chce dosáhnout úspěchu ve hře, potom se podvědomě při tomto procesu ladí na žádoucí frekvenci s níž je úspěšnost hry spojena. Zvyšování produkce SMR inhibuje motorickou aktivitu a zmenšuje hyperaktivitu. Snížením těchto jevů se snižuje intrapsychická tenze a tak vzniká ve vnitřním prostředí prostor pro koncentraci. Podněty vnějšího prostředí nastavují vnitřní prostředí .Vše se odehrává pod vizuální kontrolou a nastavením parametrů terapeutem. EEG BFB je neinvazivní metoda. Umožnuje vlastní kontrolu a vlastní regulaci. Mnohé studie (biologické a psychosociální) potvrzují, že psychika a somatika spolu těsně souvisí.

      Psychofyziologické procesy, jichž si člověk není běžně vědom mohou být uvedeny pod dobrovolnou kontrolu.

     Stručně řečeno je podporována synchronicita senzomotorického rytmu obou hemisfér mozku, která souvisí s bdělou aktivní pozorností, odpovídající rytmu 12-16 Hz, tj. beta 1 rytmu. Člověk se naučí regulovat stav bdělosti, zmobilizovat v krátké době vlastní vnitřní energii a vložit ji do procesů, v nichž je aktuálně potřebná. Zamezí se tím roztříštěnosti a neúčelnému plýtvání energií. O účinnosti svědčí nejen subjektivní pocity klienta, ale i hodnoty objektivních standardizovaných metod.

      Cílem příspěvku je pokusit se přinést trochu inspirace.

Posledná zmena na Štvrtok, 31 Marec 2011 00:35
 
Housarová B., Bechyňáková J., Štepániková A., Čubirková A. ( Praha )_ Plánování terapie ve skupině u předškolních dětí s narušenou komunikační schopností
Piatok, 11 Február 2011 00:06

Plánování terapie ve skupině u předškolních dětí s narušenou komunikační schopností

Housarová Blanka *, Bechyňáková Jana, Čubirková Adriana, Štepaniková Alena

  • *PedF UK, Praha
  •  CZŠ logopedická Don Bosco, Praha

Souhrn: příspěvek je zaměřen na tvoření programu terapie ve skupině. Autoři představují teoretická východiska pro koncipování programu. Vlastní program je charakterizován dle vyznačených parametrů, jsou přiblíženy zkušenosti z tříletého ověřování.

Klíčová slova: logopedická terapie ve skupině, pragmatické dovednosti, parametry programu, evaluace,

Posledná zmena na Piatok, 11 Február 2011 00:21
Čítajte viac...
 



Ďalší reklamní partneri s.r.o. LOGOPETKO a Sekcie klinická logopédia SSO 


 

Reklamný panel